Hlavná stránka – Adresár – Literatúra – Legislatíva – Slovníček – Archív – Odkazy – HOSPICE.CZ English summary 
Hospice 2.1, build 0918
Otázky a odpovede
Čo je hospic?

Čo je paliatívna starostlivosť, liečba, medicína?

Kde sú už existujúce hospice?

Kde a čo si môžem prečítať o hospicoch?

Aké dnes existují právne normy týkajúce sa hospicov?

Aké sú indikácie na konzílium a/alebo hospitalizáciu na oddelení paliatívnej starostlivosti alebo v hospici?

Ako možem podporiť hospicové hnutie?

Čo robiť, keď niekto potrebuje hospicovú starostlivosť?

ePublikácie
Katarína Adamicová, Želmíra Fetisovová, Alena Mažgútová:
Postgraduálne témy komplementárnej hospicovej starostlivosti

Radoslav Lojan:
Etické a psychologické aspekty sprevádzania nemocných a zomierajúcich

Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie
Pacient v hospici

Zborník vedeckých a odborných príspevkov z 5. bienále hospicovej starostlivosti 2014
Hospicová starostlivosť v postmodernej spoločnosti

Katarína Adamicová, Želmíra Fetisovová, Alena Mažgútová a kolektív:
Hospice v záverečných prácach

Zborník z vedeckej konferencie
"Quo vadis hospic... ",
Bardejov, 11.-12. 10.2012

Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie
SPOLUPRÁCA POMÁHAJÚCICH PROFESIÍ V PALIATÍVNEJ A HOSPICOVEJ STAROSTLIVOSTI,
Bardejov 2011

Stan Tomandl:
Práca s kómou a paliatívna starostlivosť (manuál)

Alena Ferančíková, PhDr.Patricia Porubčanová: Činnosť Občianskeho združenia Hospic Matky Božej v trnavskom regióne – perspektíva dôstojného zomierania

Mgr. Jana Melišová: Sociálna starostlivosť o zomierajúcich a ich rodiny

MUDr. Mária Jasenková: Paliatívna starostlivosť v detskom veku

MUDr. L. Scheidova, CSc.:
Vývoj zdravotnických zariadení z historického pohľadu

MUDr. L. Scheidova, CSc.:
Pojmy paliatívnej a hospicovej liečby

MUDr. S. Fabuš, MUDr. M. Kulichová:
Model zomierania pre tretie tisícročie

Ľ. Pikulová:
Domáca hospicová starostlivosť

MUDr. S. Fabuš, MUDr. M. Kulichová:
Domáca hospicová starostlivosť v systéme soc.-zdrav. služieb

MUDr. S. Fabuš, MUDr. M. Kulichová:
Definície v paliatívnej starostlivosti

MUDr. S. Fabuš:
Vývoj Hospicového hnutia na Slovensku

 
Vyhľadávanie
       

Správy

Prečo sa bardejovský hospic volá práve po Matke Tereze?
V súvislosti s vysvätením sa vynárajú otázky, že prečo práve ona a za akých okolností bol bardejovský hospic poctený jej menom. Týmto pojednaním sa pokúsim túto skutočnosť našim čitateľom objasniť a priblížiť, nakoľko jej patrocínium mimoriadne zvýraznilo zmysluplnosť a význam tohto nášho, dnes uznávaného charitného zdravotníckeho zariadenia, prvého hospicu na Slovensku, ako aj samotného Bardejova.

M A T K A  T E R E Z A, patrónka bardejovského hospicu je svätá!


Pre úplnosť chcem uviesť, že výberu názvu pre hospic predchádzala istá polemika, nakoľko zriaďovateľ hospicu: Arcidiecézna charita Košice presadzoval názor, že by mu svedčil názov s prímením sv. Alžbety. Vtedajšia naša farská charita na čele s MUDr. Alicou Válkyovou nástojila, že by to mal byť hospic s názvom Božieho milosrdenstva. Napokon vzišiel názov terajší, ktorý sa ukázal byť nielen vhodný a vznešený aj preto, lebo onedlho po otvorení hospicu (2003) bola Matka Tereza povýšená na blahoslavenú pápežom, sv. Jánom Pavlom II. Podotýkam, že čas poukázal na skutočnosť, že tento výber názvu hospicu bol vzhľadom na jeho poslanie naozaj prezieravý, čo sa potvrdzuje nielen jeho samotnou požehnanou pôsobnosťou u nás, ale i jeho nadnárodným postavením.

V tomto období vstúpili/vstupujú do požehnaného diania hospicu tri mimoriadne okolností.

Prvou bolo svätorečenie a tým vyzdvihnutie Matky Terezy na piedestál cirkvi, k čomu sa konala minulý týždeň v tunajšej bazilike slávnostná akadémia, tou druhou je, že sa začali Dobrovoľnícke dni v prospech hospicu a tretia spočíva v pripomenutí si výnimočný sviatok - Svetový deň hospicov. Tieto udalostí dávajú príležitosť i dôvod k tomu, aby sme si čiastočne pripomenuli ako to so vznikom hospicu bolo a v ďalšom priblížili aj skrátené curriculum vitae patrónky hospicu a svätice Matky Terezy.

V stručnosti pár slov ku genéze vzniku hospicu. Myšlienka výstavby charitného zariadenia v Bardejove vznikla po obnovení činnosti Farskej charity (1992) a táto sa neskôr stala jej prioritou. Cirkev túto aktivitu uvítala a podporila poskytnutím prinavrátenej budovy bývalej školy s pozemkom v Bardejovskej Novej Vsi. Z poverenia košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča sa výstavbou charitného zariadenia začala zaoberať Arcidiecézna charita Košice. Táto konala v úzkej súčinnosti s vtedajším dekanom - farárom Mons. Jozefom Jurkom a vyčlenenej skupiny nadšencov z Farskej charity. Po mimoriadne náročnej a zložitej príprave bol položený základný kameň (1997) a začalo sa s výstavbou. Postupne sa však zmenila aj štruktúra aj účel zariadenia (viaceré vynútené projektové zmeny), ktoré dospelo k rozhodnutiu vybudovať hospic s kapacitou 20 lôžok. Po neuveriteľných peripetiách sa nakoniec dielo podarilo úspešne dokončiť a skolaudovať (2002) a napokon uviesť do prevádzky dňom 1.júla 2003.

Ako som už bolo spomenuté, v piatok 16.septembra 2016 sa v Bazilike sv. Egídia sa najskôr konala ďakovná sv. omša sprevádzaná hudbou a spevom v podaní žiakov a pedagógov Cirkevnej ZUŠ sv. Jána Boscu a celebrovaná Mons. Alojzom Tkáčom, diecéznym emeritným arcibiskupom, zásluhou ktorého bardejovský hospic vznikol a po nej sa uskutočnila Slávnostná akadémia, ktorá sa niesla v znamení réžie spomenutej CZUŠ. Táto spočívala z duchovno-kultúrneho pásma zo života svätice popretkávaného slovom, hudbou i malebným spevom (Bambini di Bosco). Pútavý program s patričným entuziazmom a láskou  pripravili so svojimi žiakmi pedagógovia Mgr. Mária Kertýsová, Mgr. Mária Jevčáková, dr. Vladimír Špurek, Mgr. Jana Pisarčíková a ďalší. Zo žiakov upútali najmä sólové speváčky Terézie Kertýsová a Lazorová. Program obohatili modlitby sv. Matky Terezy (v podaní študentky z košického konzervatória a hospicovej dobrovoľníčky Laury Proněkovej) a vystúpenie populárnej speváčky rodom z nášho okresu, Hanky Servickej, ktorá potešila prítomných niekoľkými duchovnými piesňami.

Toto, pre bardejovskú pospolitosť tak významné podujatie pripravilo vedenie prvého slovenského hospicu - Hospicu Matky Terezy, ktorý sa hrdo pýši jej menom, v spolupráci s RKC, farnosťou sv. Egídia a Cirkevnou ZUŠ sv. Jána Bosca. Týmto sa hospic skromne zapája do  rámca aktivít cirkvi nielen počas Svätého roka milosrdenstva, ale aj v rámci osláv konaných na zvýraznenie svojho patronícia, nakoľko 4. septembra 2016 bola Matka Tereza (v ďalšom MT) svätorečená/kanonizovaná. Ako je známe, ku kanonizácii človeka sú potrebné dva zázraky. Ten prvý schválil vtedajší pápež Ján Pavol II., keď na základe modlitieb k MT sa uzdravila nevyliečiteľne chorá Indka/r.1998, v dôsledku čoho bola MT po svojej smrti blahorečená/beatifikovaná. Druhý zázrak potrebný ku svätorečeniu/kanonizácii sa udial v roku 2008, keď sa po mnohých modlitbách k nej uzdravil istý Brazilčan. Na základe týchto skutočnosti pápež František dal oficiálny pokyn Kongregácii pre otázky svätorečenia k vyhláseniu Dekrétu o jej kanonizácii. Následne pápežské konzistórium dňa 15. marca vyhlásilo, že bude zaradená do radov svätých katolíckej cirkvi a stanovilo dátum slávnosti na 4. septembra 2016, v predvečer dňa 19. výročia jej smrti. Bol to naozaj vhodný spôsob pripomenutia si a vzdať hold tejto jednej z najvýznamnejších a najvýraznejších svetových ženských osobností uplynulého storočia i tisícročia. Áno ide o túto nenápadnú, útlu a skvelú ženu, Matku Terezu – vynikajúcu to osobnosť, ktorú si celý svet pamätá odetú v bielom habite s troma modrými pruhmi, ktorej bola udelená okrem mnohých hodnotných svetových ocenení a uznaní, medzi inými aj Nobelova cena za mier v roku 1979.

Niekoľkými vetami si priblížime curriculum vitae/životopis Matky Terezy. Táto, krehká a obdivuhodná žena vlastným menom Agnes Gonxhe Bojaxhiu sa narodila do zámožnej lekárnickej rodiny vo vtedajšom srbskom meste Skopje (dnes 500-tisícové hlavné mesto balkánskeho Macedónska) dňa 26. augusta 1910 a zomrela v najľudnatejšom indickom mesta Kalkata (10,0 miliónov a s aglomeráciou vyše 20,0 miliónov obyvateľov) 5. septembra 1997 a tento deň stanovila vtedy Cirkev vo svojom kalendári s textom: „Blahoslavená Matka Tereza z Kalkaty, panna a rehoľnica“. Svoj zasvätený život začala v roku 1928, kedy vstúpila do rádu loretánskych sestier v Írsku, s cieľom dostať sa do Indie, lebo nechcela byť mníškou, ale iba pôsobiť v misiách. Po roku prípravy predsa len odchádza na misie a stáva sa sr. Loretánkou a učí v kláštornej škole v Kalkate (zemepis, dejepis). Neskôr túto aj riadi. Tam skladá svoje rehoľné i večné sľuby a prijíma rehoľné meno Tereza. Učiteľstvo, ktoré je hlavnou náplňou Loretánskeho rádu, ju však nenapĺňa. Nakoľko okolo seba vidí obrovskú biedu a chudobu, čo ju dennodenne prenasleduje a umára. V roku 1946 pri neustálych meditáciách dostáva božské vnuknutie, aby založila rád, ktorý by slúžil chorým, opusteným a najchudobnejším z chudobných a tak preto v roku 1948 vystupuje z rádu Loretániek.

Zakladá novú svoju Kongregáciu Missionares of Charity – ľudovo: Misionárky lásky, ktorá oslovila ľudí aj tým, že k pôvodným trom rehoľným sľubom (chudoba, čistota a poslušnosť) pridáva štvrtý – poskytovať horlivú a dobrovoľnú službu tým najúbohejším. Po obrovských ba až fantastických úspechoch v tejto oblasti bola 1.2.1965 jej kongregácia povýšená na rehoľu s najväčším honorom - pápežskými právami. Matka Tereza počas svojho požehnaného života zanechala ľudstvu bohatú pozostalosť : v 133 krajinách sveta (Slovensko nevynímajúc) pôsobí v 610 objektoch vybudovaných v 60. až 80. rokoch minulého storočia (rôzne domovy, školy, hospice), okolo 5000 členiek, ktoré sa starajú o viac ako milión chorých (malomocných, smrteľne chorých a zomierajúcich) a deti (školy, domovy, sirotince). Z ďalších jej aktivít je založenie kontemplatívnej vetvy a mužskej rehole v Ríme (má cca. 750 členov z radov kňazov a laikov: tzv. „Pátri misionári lásky“, medzi prvými v nej pôsobí aj slovenský kňaz, Peter Kučák z Čadce (pomáhal hospicu pri zadovážení relikvie MT). Ďalej založila celosvetové Združenie laických misionárov lásky, ktoré neustále rastie (v súčasnosti má cca 1500 členov). Jej mimoriadne zásluhy o. i. ocenili aj USA, ktoré jej r. 1996 prezidentom W.J. Clintonom udelili honorárne (čestné) občianstvo.

Svoje posledné obdobie života prežila v kalkatskom charitnom dome Kalighat, neďaleko ktorého sa nachádza nekonečný počet slumov (ošarpané obytné štvrte s chatrčami a brlohmi), v ktorých žijú ľudia najmä hinduistického, islamského ale i budhistického vyznania. A práve vďaka nej v tomto prostredí vzniklo viacero kresťanských oáz či ostrovčekov lásky, kde mnohí tam žijúci ľudia (opustení, chorí a zomierajúci) nachádzajú útočište a konkrétnu pomoc vo svojom
trápení cez lásku k blížnemu prostredníctvom misionárok lásky i príležitostných misijných pomocníkov (nechýbajú ani Slováci, ktorí sú tam veľmi žiadaní a robia nám dobré meno). Títo všetci sú tomuto Božiemu dielu úplne a celým srdcom, dušou i telom oddaní, lebo ináč by takúto prácu neboli schopní konať takmer zadarmo a v chudobe, majúc k dispozícii iba dvoje pre nich typické rehoľné šaty (biele s troma modrými pruhmi), jedny sandále, skromné jedlo, jednoduché lôžko a strechu nad hlavou. Za svoju, dá sa povedať ušľachtilú celoživotnú činnosť, bola MT mnoho ráz ocenená. Aj keď nevynikala výrečnosťou (mnohé jej výroky sú úžasné, napr.: „Som iba ceruzkou v rukách Pána“) svoj život radšej obetovala konaniu skutkov pre nevládnych ľudí. Zomrela 5.9.1997 v Kalkate, kde je aj pochovaná. Jej predposledným ocenením, ktoré získala bolo blahorečenie, ktoré sa uskutočnilo iba 6 rokov po jej úmrtí a bolo vyvrcholením osláv 25. výročia pontifikátu pápeža Jána Pavla II. na naozaj preplnenom Vatikánskom, námestí dňa 19. októbra 2003. Tento proces bol výnimočne jedným z najrýchlejších v novodobej histórii Katolíckej cirkvi. Podľa zistení vatikánskej Kongregácie pre blahorečenie a svätorečenie, kroky jej požehnaného života riadil Kristov hlas: „Chcem zriadiť rád, ktorý by slúžil najchudobnejším z chudobných“.

Treba ešte spomenúť, že Matka Tereza pri svojich misijných cestách navštívila na radu a pozvanie dnes už nebohých Mons. Jána Ch. Koreca a Mons. Pavla Hnilicu aj Slovensko (1987 - baziliku v Šaštíne) a potom mesto Čadca (1990) a tam počas tejto návštevy slávnostne otvorila prvú slovenskú komunitu Misionárok lásky  (14.5.1990 – ostali tam jej 4 pôvodné indické sestričky), čím vznikol I. kláštor tejto rehole na Slovensku ktorý 1.12.1999 presídlil z Čadce do Žiliny (teraz pôsobia aj v Bratislave). Za zmienku stojí, že v r. 2007, vyšla zbierka jej vzácnej korešpondencie (40 listov) „Poď, buď Mojím svetlom“, ktorá odkrýva aj neznáme zákutia jej života, najmä ticho, opustenosť i tmu, ktoré dal jej duši pocítiť Boh, ktorý však jej dielo nikdy neopustil, ako povedal skvelý pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa. Tiež vyhlásil, že Matka Tereza je svätá mediálnych čias.

V závere podujatia vystúpila vedúca hospicu Mgr. Martina Proněková, ktorá úprimne poďakovala všetkým, ktorí sa akýmkoľvek dielom pričinili o prípravu a priebeh tejto ojedinelej slávnosti a oznámila možnosť prejaviť úctu relikvii svätice, s prevzatím príhodného obrázku s iniciálami a modlitbou k svätici, ktorý bol vydaný pri tejto príležitosti Občianskym združením HMT.

O zabezpečenie týchto sa s neuveriteľnou náročnou prípravou a problémami zaslúžili: Ing. Ján Basa, PhDr. Jozef Geffert a rod. Krajči.  

Všetky pocty preukázané svätej Matke Tereze by boli zbytočné, keby ľudia dobrej vôle, medzi ktorých patria zamestnanci hospicu, členovia OZ HMT i mnohí dobrovoľníci a sponzori nepokračovali v tom čo ona začala. Jej celoživotné motto: „Vidieť biedu a konať“, osvojené ďalšími, ktorí majú do činenia s činnosťou bardejovského hospicu a hospicov či zdravotníctva vôbec, sa stalo nielen nositeľom jej láskyplnej činnosti. Ono je aj nositeľkou myšlienky loga Občianskeho združenia pôsobiacom v hospici s mottom: „S krížom a láskou do domu Božieho“ vyjadrené siluetou domčeka pozostávajúceho z písmena „H“, kríža a srdca, zastrešeného fragmentom z habitu Matky Terezy, tejto nenápadnej, drobnej, ale zato neuveriteľne charizmatickej a hviezdnej ženy danej na piedestál cirkvi, ktorá nikdy nezanikne a nezhasne.


(Hospice.sk: Máte svoj názor na túto zprávu? Napíšte ju formou "Komentára")

4. 10. 2016, 10:46 - Mgr. Ing. Jozef Krajči

predchádzajúca zpráva
ďalšia zpráva

Komentáre (0):
 
ePrihlášky
Stanovy AHS

Prihláška AHS

Žiadosť o členstvo v Sekcii paliatívnej starostlivosti SLS

Hospic v Bardejovskej
Novej Vsi:

Žiadosť o prijatie pacienta do hospicu

Hospic Rohovce:
Žiadosť o prijatie pacienta do hospicu
Vyjadrenie lekára k prijatiu pacienta do hospicu

Hospic v Nitre:
Vyjadrenie lekára
Žiadosť o prijatie a informovaný súhlas

Hospic v Lučenci:
Žiadosť o prijatie do Hospicu

Hospic v Trenčíne:
Žiadosť o prijatie do Hospicu
Vyjadrenie lekára k prijatiu

Hospic v Ľubici:
Informácie pred prijatím pacienta a informovaný súhlas
Žiadosť o prijatie pacienta

Hospic Trstice:
Žiadosť o prijatie pacienta
Vyjadrenie lekára - indikácia k prijatiu
Sponzori
Ignum

Babinet.cz: Vše pro ženy a dívky
Dokumenty
Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore paliatívna medicína vrátane hospicovej starostlivosti, z dňa 19. 6. 2006

Ochrana ľudských práv a dôstojnosti terminálne chorých a umierajúcich

Anketa
Chceli by ste na Slovensku legalizovať eutanáziu?

Áno
(36 %)
Nie
(32 %)
Neviem
(32 %)
Počet odpovedí: 537077
Reklama

Tiráž
Copyright: © 2002-2013, Ing. Juraj Kizák, +420 722 828 293, Oficiálny partner: Kizak.com, Team Hospice.sk: Ing. Juraj Kizák, (hľadajú sa spolupracovníci), Design and support: Jan Helikar, Programovanie: Michal Novák, Štatistika: Toplist.cz, Založené: 15. septembra 2002, Sponsor: Babinet.sk - komunitný priestor pre ženy Copyright Babinet: © 2000-2013, Ing. Juraj Kizák

Anorexie, Prezidentka, Vangogh, Modigliani, Gauguin

TOPlist