ODPORÚČANIE RADY EURÓPY Č.1418/1999

 

Ochrana ľudských práv a dôstojnosti terminálne chorých a umierajúcich

(Extrakt z oficiálneho žurnálu Rady Európy, schválený Parlamentným zhromaždením na 24.zasadaní dňa 25.júna 1999, pozri dokument 8421, protokol Výboru pre sociálne, zdravotné a rodinné záležitosti, raportér: Gatterer; a dokument 8454, stanovisko Výboru pre právne záležitosti a ľudské práva, raportér: McNamara)

 

 

1. Poslaním Rady Európy je ochrana dôstojnosti všetkých ľudských bytostí a práv, ktoré z toho vyplývajú.

 

2. Medicínsky pokrok v súčasnej dobe umožňuje liečiť mnohé predtým neliečiteľné alebo smrteľné choroby, zdokonaľovanie medicínskych metód a rozvoj resuscitačných techník umožňujú predlžovať život človeka a odsúvať okamih smrti. V dôsledku toho je často zanedbávaná kvalita života umierajúceho človeka, ignorovaná jeho osamelosť a utrpenie, ako aj jeho rodiny a tých, ktorí mu poskytujú starostlivosť.

 

3. V roku 1976 deklarovalo Parlamentné zhromaždenie vo svojej Rezolúcii 613 presvedčenie, že "najväčším prianím väčšiny umierajúcich pacientov je zomrieť v pokoji a dôstojne, podľa možnosti s útechou a podporou rodiny a priateľov", a zároveň vo svojom Doporučení 779 (1976) dodalo, že "predĺženie života by nemalo predstavovať výhradný cieľ medicínskej praxe, tá sa rovnako musí zaujímať o pomoc pri zmiernení utrpenia".

 

4. Konvencia o ochrane ľudských práv a dôstojnosti s ohľadom na Aplikáciu biológie a medicíny od tej doby sformovala dôležité princípy a pripravila cestu bez toho, že by sa explicitne vzťahovala na špecifické požiadavky smrteľne chorých alebo umierajúcich ľudí.

 

5. Povinnosť chrániť a mať v úcte dôstojnosť smrteľne chorých alebo umierajúcich osôb vychádza z nedotknuteľnosti dôstojnosti človeka vo všetkých obdobiach jeho života. Táto úcta a ochrana nachádzajú svoje vyjadrenie v zabezpečení primeraného prostredia, umožňujúceho človeku dôstojne zomrieť.

 

6. Túto úlohu je potrebné uskutočňovať najmä v prospech najzranitelnejších členov spoločnosti, ako preukázali mnohé predchádzajúce a súčasné skúsenosti s utrpením. Práve tak, ako ľudská bytosť začína svoj život v slabosti a závislosti, potrebuje ochranu a podporu aj pri umieraní.

 

7. Základné práva odvodené z dôstojnosti smrteľne chorých a umierajúcich osôb sú dnes ohrozené viacerými faktormi:

 

i. nedostatočným prístupom k paliatívnej starostlivosti a manažmentu liečby bolesti;

ii. častým nedostatkom liečby fyzického utrpenia a nedostatočným zohľadnením psychologických, sociálnych a duchovných potrieb;

iii. umelým predlžovaním procesu umierania, buď použitím neprimeraných liečebných prostriedkov, alebo pokračovaním v liečbe bez súhlasu pacienta;

iv. nedostatkom ďalšieho vzdelávania a psychologickej podpory pre zdravotnícky personál pracujúci v paliatívnej medicíne;

v. nedostatočnou starostlivosťou a podporou príbuzných a priateľov smrteľne chorých a umierajúcich pacientov, ktorí by inak mohli prispieť k zmierneniu ľudského utrpenia vo viacerých dimenziách;

vi. obavami pacienta zo straty autonómie a z toho, že sa stane bremenom a bude úplne závislý na svojich príbuzných alebo inštitúciách;

 

vii. chýbajúcim alebo neadekvátnym sociálnym ako aj inštitucionálnym prostredím,

 


v ktorom by sa človek mohol v pokoji rozlúčiť so svojimi príbuznými a priateľmi;

viii. nedostatočnou alokáciou prostriedkov a zdrojov pre starostlivosť o smrteľne chorých alebo zomierajúcich pacientov a pre ich podporu;

ix. sociálnou diskrimináciou, inherentnou pri slabosti, umieraní a smrti.

 

8. Parlamentné zhromaždenie vyzýva členské štáty Rady Európy, aby zabezpečili potrebnú právnu a sociálnu ochranu smrteľne chorých alebo umierajúcich osôb vo svojom vnútornom právnom poriadku, z ktorého by mohli vyplývať, alebo ktorý by zvlášť podporoval, tieto špecifické nebezpečenstvá a obavy:

 

i. umierať exponovaný neznesiteľným symptómom (napríklad bolesti, duseniu, atď.);

ii. predlžovať proces umierania smrteľne chorého alebo umierajúceho človeka proti jeho vôli;

iii. umierať osamotený a zanedbaný;

iv. umierať pod strachom, že je sociálnym bremenom;

v. limitovať život udržiavajúcu liečbu z ekonomických dôvodov;

vi. nedostatočne zabezpečiť finančné prostriedky a zdroje pre adekvátnu podpornú starostlivosť o smrteľne chorých alebo umierajúcich.

 

9. Zhromaždenie preto doporučuje, aby Výbor ministrov vyzval členské štáty Rady Európy, aby rešpektovali a chránili dôstojnosť smrteľne chorých alebo umierajúcich osôb vo všetkých ohľadoch:

 

a. uznaním a ochranou práva smrteľne chorých alebo umierajúcich osôb na komplexnú paliatívnu starostlivosť, a to prijatím nevyhnutných opatrení:

 

i. zaistiť, aby paliatívna starostlivosť bola uznaná za zákonný nárok každého individua vo všetkých členských krajinách;

ii. zabezpečiť spravodlivý prístup k primeranej paliatívnej starostlivosti pre všetky osoby smrteľne choré alebo umierajúce;

iii. zaistiť, aby príbuzní a priatelia boli povzbudení sprevádzať smrteľne chorých alebo umierajúcich, a aby boli vo svojom úslilí profesionálne podporovaní. Ak sa ukáže, že rodinná a/alebo súkromná starostlivosť je nedostačujúca alebo preťažená, musí byť poskytnutá alternatívna alebo doplnková forma profesionálnej lekárskej starostlivosti;

iv. vybudovať ambulantné tímy a siete pre poskytovanie paliatívnej starostlivosti, aby bola dostupná domáca paliatívna starostlivosť vždy, keď je možné postarať sa o smrteľne chorých alebo umierajúcich ambulantne;

v. zabezpečiť spoluprácu medzi všetkými osobami podieľajúcimi sa na starostlivosti o smrteľne chorých alebo umirajúcich osôb;

vi. zaistiť rozvoj a implementáciu štandardov kvality pre starostlivosť o smrteľne chorých alebo umierajúcich;

vii. zabezpečiť, aby smrteľne choré alebo umierajúce osoby, pokiaľ sa nerozhodnú inak, dostali primeranú paliatívnu starostlivosť a tíšenie bolesti, aj keby táto liečba ako vedľajší efekt mohla prispieť k skráteniu ich života;

viii. zaistiť, aby zdravotnícki pracovníci boli školení a vedení tak, aby každému smrteľne chorému alebo umierajúcemu človeku mohli poskytnúť lekársku, ošetrovateľskú a psychologickú starostlivosť v koordinovanej tímovej spolupráci podľa najvyšších možných štandardov;

ix. založiť ďalšie a rozšíriť existujúce výskumné, výučbové a školiace centrá v odbore paliatívnej medicíny a starostlivosti, ako aj interdisciplinárnej tanatológie;

x. zriadiť špecializované oddelenia paliatívnej starostlivosti a hospice prinajmenšom vo väčších nemocniciach, aby sa paliatívna medicína a starostlivosť mohla rozvinúť v integrovanú súčasť akéhokoľvek lekárskeho postupu;

xi. zaistiť, že paliatívna medicína a starostlivosť budú pevne obsiahnuté v povedomí verejnosti ako dôležitý cieľ medicíny;

 

b. ochranou práva smrteľne chorých alebo umirajúcich osôb na sebaurčenie a slobodné rozhodovanie, a to prijatím nevyhnutných opatrení:

 

i. uviesť do platnosti právo smrteľne chorých alebo umierajúcich osôb na pravdivé, úplné a zároveň súcitné podanie informácie o svojom zdravotnom stave, rešpektujúc aj prianie jedinca, ktorý nechce byť informovaný;

ii. umožniť každému smrteľne chorému alebo umierajúcenu človeku konzultovať aj iných lekárov, než jeho ošetrujúceho lekára;

iii. zaistiť, aby žiadna smrteľne chorá alebo umierajúca osoba nebola ošetrovaná a liečená proti svojej vôli a zároveň, aby pri svojom rozhodnutí nebola žiadnou osobou ovplyvňovaná ani nátlakom nútená. Okrem toho je potrebné zvážiť také bezpečnostné opatrenia, ktoré zaistia, aby tieto želania neboli formované pod ekonomickým tlakom;

iv. zaistiť, aby bolo rešpektované odmietnutie určitého lekárskeho postupu, zaznamenané v predchádzajúcom vyjadrení vôle alebo záveti, smrteľne chorej alebo umierajúcej osoby, ktorá nie je schopná vyjadriť sa v danej chvíli. Ďalej musí byť zaistené, aby boli definované kritéria platnosti takýchto vopred daných prehlásení, ako aj spôsob menovania zmocnencov a rozsah ich autority. Rovnako musí byť zaistené, aby náhradné zástupné rozhodnutie zmocnencov, založené na predchádzajúcom osobnom prehlásení vôle alebo na predpokladanej vôli chorého, bolo vzané do úvahy iba v tom prípade, ak vôľa chorého nebola priamo prejavená v danej situácii, alebo ak nie je rozoznateľná. V tejto súvislosti musí byť vždy jasná spojitosť s prehlásením, ktoré táto osoba urobila ešte v čase krátko pred situáciou v ktorej sa rozhoduje, alebo presnejšie v čase pred umieraním, a to za primeraných podmienok v situácii bez prítomnosti nátlaku alebo duševnej neschopnosti. Taktiež má byť zaistené, aby neboli prijaté zástupné rozhodnutia, ktoré sa spoliehajú na všeobecné hodnotové súdy platné v spoločnosti, a aby v sporných prípadoch bolo vždy rozhodnuté v prospech života a jeho predĺženia;

v. zaistiť, aby - i napriek konečnej terapeutickej zodpovednosti lekára - boli rešpektované želania smrteľne chorej alebo umierajúcej osoby, vyjadrené ohľadne určitých foriem liečebných postupov, pod podmienkou, že nenarušujú ľudskú dôstojnosť;

vi. zaistiť, že v situácii, kedy neexistuje predchádzajúce vyjadrenie vôle alebo záveť, nebude prestúpené právo pacienta na život. Musí byť definovaný zoznam liečebných postupov, ktoré nesmú byť odopreté alebo vynechané za žiadnych okolností;

 

c. udržiavaním prohibície proti úmyselnému usmrteniu smrteľne chorých alebo umierajúcich osôb, pokiaľ:

 

i. uznávajú, že právo na život, obzvlášť s ohľadom na smrteľne chorú alebo umierajúcu osobu, je garantované členskými štátmi, v súlade s článkom 2 Európskej dohody o ľudských právach, ktorý prehlasuje, že "nikto nemá byť zbavený života úmyselne";

ii. uznávajú, že želanie zomrieť, vyjadrené smrteľne chorou alebo umierajúcou osobou, nikdy nepredstavuje právny nárok na smrť prostredníctvom inej osoby;

iii. uznávajú, že želanie zomrieť, vyjadrené smrteľne chorou alebo umierajúcou osobou, samo o sebe nemôže predstavovať právne ospravedlnenie činností, ktoré úmyselne zapríčinili smrť.

________________

Preklad z anglického originálu: Monika Gojdová

MZ SR, december 1999